Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Bratislave – Blumentálsky kostol

Kostol Nanebovzatia Panny Márie sa nachádza v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto na nároží Floriánskeho námestia a Blumentálskej ulice. Bol vybudovaný koncom 19. storočia v eklektickom slohu a pomenovaný podľa niekdajšej bratislavskej štvrte Kvetná dolina (Blumenthal), ktorá v tom období tvorila predmestie mesta.

Prvé sakrálne objekty v tejto lokalite vznikli už v 18. storočí. V roku 1770 bola zriadená nová fara a budova pôvodnej sýpky bola adaptovaná na kostol, umiestnený na dnešnom rohu Radlinského a Vazovovej ulice. V rokoch 1783 – 1784 bol postavený nový neskorobarokový kostol, v ktorom sa nachádzala kópia milostivého obrazu Matky dobrej rady z Genazzana. Tento obraz sa stal cieľom pútí. Vzhľadom na rast počtu obyvateľov však čoskoro kapacitne nepostačoval, a preto bol v rokoch 1885 – 1888 vybudovaný nový chrám podľa projektu architekta Franza Rumpelmayera. Realizáciu stavby viedol bratislavský architekt Ignác Feigler ml. Výstavba bola financovaná zo zbierok veriacich, ktoré prebiehali približne tridsať rokov, doplnených o úver. Kostol bol slávnostne konsekrovaný v októbri 1888 za účasti približne 30 000 veriacich, pričom Bratislava mala v tom čase asi 70 000 obyvateľov. Starší kostol bol následne prestavaný na farskú budovu.

Architektúra kostola je riešená v eklektickom slohu s dominanciou neorománskych prvkov. Charakteristickým znakom je 78 metrov vysoká štíhla veža, ktorá svojím výrazom pripomína gotickú architektúru. Eklektizmus sa tu prejavuje kombináciou a napodobňovaním prvkov viacerých slohov.

Interiér je členený tromi loďami, ktoré oddeľujú dva rady monumentálnych kamenných stĺpov s leštenými žulovými driekmi. Osem stĺpov, každý s priemerom približne 80 cm a výškou 3 m, je vyhotovených zo sivej strednozrnnej žuly mauthausenského typu, pravdepodobne pochádzajúcej z oblasti Hauzenberg pri meste Passau v Bavorsku. Dopravené boli loďou po Dunaji. Jeden stĺp váži približne 4 tony. Hornina má pôvod v neskorom variskom vrásnení Českého masívu, jej vek sa odhaduje na približne 320 miliónov rokov (vrchný karbón).

Pätky stĺpov boli vytesané z litavského vápenca bádenského veku, pravdepodobne z lomu Oslip pri Neziderskom jazere. Rovnaký materiál bol použitý aj na sväteničku. Schody do presbytéria pochádzajú z litavského vápenca ťažného v lome Kaisersteinbruch. Vonkajšie schodisko a sokel kostola sú z karbonatického pieskovca a zlepenca treťohorného veku z Pfaffenbergu pri Hainburgu.

Obetný stôl a ambona boli zhotovené zo svetlých mramorov dostupných v období socializmu – uralského mramoru Koelga a macedónskeho mramoru Sivec. Ako drieky niektorých oltárnych stĺpikov a bočného stolíka boli použité materiály z pôvodného zariadenia, konkrétne rakúske dekoratívne vápence z oblasti Adnet (Adnet Rotscheck, Adnet Urbano) a zelený serpentinit (Tauerngrün). Po roku 1989 bol vytvorený nový stolík z kararského mramoru, pričom sa uplatnil aj červený hľuznatý vápenec (pravdepodobne z Tardosu v Maďarsku). Z rovnakého materiálu je aj pamätná doska.

Lurdská jaskyňa, ktorá sa nachádza pri kostole, je postavená zo sivej bratislavskej žuly z miestnych lomov (Podhradie, Devín, Rösslerov lom). V časti Božieho hrobu bol použitý český slivenecký vápenec, čo poukazuje na jej vznik v období prvej Československej republiky.

Na stene bočnej lode sa nachádza monumentálne dielo sochára Jánosa Fadrusza – biely kríž s ukrižovaným Kristom, vyhotovený z mramoru. Ide o jeho záverečnú prácu na viedenskej akadémii, ktorá sa stala známou po vystavení v Budapešti (1892 – 1893) a neskôr na svetovej výstave v Paríži. Do Blumentálskeho kostola sa dostal sadrový odliatok tejto sochy, ktorý tu zostáva dodnes. Ďalší odliatok je uložený vo Veľkom evanjelickom kostole na Panenskej ulici v Bratislave.