Obdobie štaridsiatich dní od Popolcovej stredy po Bielu sobotu (nepočítajúc nedele) zvykneme nazývať Veľký pôst. Je to kvôli dôležitosti a významu tohto obdobia, pretože je prípravou na najväčší kresťanský sviatok – Veľkú Noc zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Osvedčená prax Cirkvi nás pozýva prežiť ho vo väčšom sústredení na duchovné hodnoty, aby sme tak nanovo otvorili Bohu svoje srdce a mohli prijať nové milosti, ktorými nás chce obdarovať na našej ceste k nemu. Skúsme tak trochu zhodnotiť svoj postoj k pôstu a porozmýšľať, ako by sme ten tohtoročný mohli prežívať čo najviac podľa Božieho zjavenia zachyteného vo Svätom písme.
Samo slovo pôst určite vyvoláva v každom človeku isté všeobecné, ale aj individuálne dojmy. Z tých všeobecných je azda najčastejší ten, ktorý nám pripomína dobrovoľné zriekanie sa jedla. Predstavy mnohých ľudí sa tu končia a strácajú sa v otázke, na čo je dobré takéto trýznenie vlastného tela, keď máme v živote aj tak dosť iných nepríjemností. Ľudsky je to pohľad logický, ale dosť povrchný. Určité prehĺbenie pre tento pohľad poskytuje skutočnosť, že pôst ako zdržiavanie sa jedla je v prírode bežným prostriedkom na očistenie živého organizmu a na jeho uzdravenie. Takto ho využíva aj medicína.
Ešte hlbší význam pôstu ponúka náboženský pohľad, ktorý poukazuje na úžitok telesného pôstu pre duchovný život. Prísne ovládanie telesných potrieb pomáha duchovnej stránke človeka nielen víťaziť nad pokušeniami k zlému, no otvára aj nové horizonty možností, ktoré v bežnom živote nepozná. Pôst je zameraný na nejaké budúce dobro, blízke či vzdialené, ktoré chceme dosiahnuť. Je pomocným prostriedkom a prípravou. Sám Ježiš Kristus sa pred svojím verejným pôsobením štyridsať dní postil na púšti neďaleko mesta Jericha (pozri Lk 4,1-13). Obstál v trojitej skúške pokušenia a dokázal, že duch zakotvený v Bohu môže víťaziť nad telom, svetom i zlým duchom. Takto pripravený mohol najlepšie splniť svoje poslanie pre záchranu človeka vystaveného podobným pokušeniam.
Aj pri inej príležitosti Ježiš potvrdil osobitný význam a silu pôstu. Po tom, čo jeho učeníci nemohli uzdraviť posadnutého chlapca a on to urobil, povedal: „Tento druh sa nedá vyhnať ináč, iba modlitbou a pôstom“ (Mt 17,21).
No pôst nie je iba zriekaním sa jedla. Keby to tak nebolo, mnohí by boli nespravodlivo ukrátení o tento silný prostriedok na ceste duchovného rastu. Napríklad tí, ktorým zdravotné problémy nedovoľujú vystaviť svoj organizmus hladu. Postiť sa možno aj zriekaním sa iných telesných pôžitkov či pohodlia, no vždy s prihliadnutím na to, aby sme vážne neohrozili svoje zdravie alebo iné potrebné dobro jednotlivca či spoločnosti.
Okrem pôstu od hmotných dobier sa nám ponúka ešte oveľa širšia paleta možností v duchovnej oblasti. V Starom zákone nachádzame stať, v ktorej Boh po svojom prorokovi Izaiášovi odkazuje svojmu ľudu, aký pôst sa mu páči a aký nie. Pôst, ktorý by bol len spĺňaním svojich vlastných túžob, zameraný na seba a prežívaný v nespravodlivosti k blížemu, zabraňuje človeku v prístupe k Bohu a k jeho požehnaniu. Naopak, nekonečný rad dobier zaplavuje toho, koho pôst je zameraný na vnútorný a úprimný vzťah lásky k Bohu a k blížnym (pozri Iz 58,1-14). Kdesi som čítal, že najlepší pôst je ten, ktorým spôsobíme, že sa ľuďom okolo nás žije lepšie.
Slovo zriekanie sa spájané s pôstom asi nepôsobí veľmi príťažlivo. Ale ak si prečítame v Biblii o tom, aké účinky prináša dobre chápaný a prežívaný pôst, môžeme sa vo svojom postoji k tomuto mocnému duchovnému prostriedku posunúť o významný krok dopredu. Zamerajme sa na to, čo nám skutočný pôst prinesie: nekonečne obohacujúcu blízkosť Boha, ktorý je schopný zaplniť v našom živote každé prázdno spôsobené hriechom či ľudskou krehkosťou.
Po období Veľkého pôstu prichádza Veľká Noc – oslava zmŕtvychvstania Krista, nášho Vykupiteľa. Prežívajme teda svoj pôst v spojení s Kristom tak, aby bol aj pre nás a pre našich blížnych novým vzkriesením k čoraz plnšiemu životu v láske, ktorá nezomiera a nad všetkým víťazí.
Spolu s vami sa o to usiluje a požehnaný pôst praje
S. Lieskovský